Közgazdaságtan

 Slovensko, desať rokov po nežnej revolúcií, sa transformovalo na sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo. Do dneška sa väčšina deformácií štyridsať rokov trvajúcej diktatúry vyriešila, no veľa problémov zostalo ešte nevyriešených. K ich skorému riešeniu môže prísť len vtedy, ak použijeme tú najlepšiu metódu. Jej vypracovanie je ale zložitým procesom, v priebehu ktorého musíme zohľadniť všetky dobré rady. V tomto bode môžu pomôcť mladí, ktorí majú vždy veľa zaujímavých a jedinečných nápadov. Toto si uvedomuje aj Ivan Mikloš, podpredseda vlády pre ekonomiku, a práve preto vyhlásil súťaž pre stredoškolákov a vysokoškolákov. Tí sa do súťaže mohli zapojiť napísaním eseje na tému "Vízia slovenskej ekonomiky pre 21. storočie". Téma ma zaujala, a tak som sa rozhodla napísať esej s podtitulom "Ako si predstavujem hospodársku politiku Slovenska". Vyhlásenie výsledkov súťaže sa uskutočnili začiatkom januára. Okrem hodnotných vecných cien pre víťazov mali šiesti ocenení možnosť prežiť jeden pracovný deň s podpredsedom vlády SR Ivanom Miklošom. Víťazné práce boli publikované v týždenníku Trend, a boli publikované aj v knihe "Súťaž myšlienok". Miestom podujatia bol Miestodržiteľský palác v Bratislave. Do užšieho výberu sa dostalo 40 študentských prác, medzi ktorými bola aj tá moja. Stretnutie s podpredsedom vlády a diskusia s ostatnými súťažiacimi mi vynahradili vynaloženú námahu. Už dnes je preto isté, že sa zúčastním aj ďalšieho ročníka tejto súťaže.

Sedlák Margaréta

Vízia hospodárskej politiky Slovenska pre 21. storočie

 Slovensko má reálne vyhliadky do budúcnosti, že za desať rokov sa stane spoločníkom Európskej únie. Nastávajúce obdobie závisí od štátnej politiky, od hospodárstva a sociálneho rozvoja, a že či nás pokladajú za vhodných na pripojenie sa, a či vieme žiť s tou ojedinelou príležitosťou. Po vstupe do rokov ďalšieho storočia podľa Európskej Únie plánované rozšírenie východným smerom nám ponúka také konkrétne príležitosti, ktoré doteraz figurovali štátom východnej a strednej Európy len v ďalekých snoch. Konečne sa môže uskutočniť priestranstvo storočnej krajinnej snahy. Môžu sa pripojiť k "Západu", ktorého inštitučný politický a hospodársky systém vždy bol nasledovaniahodným príkladom. Slúžil pre nich, technická vyspelosť a materiálny blahobyt boli vždy na obdiv. V existujúcich socialistických rokoch nedosiahnuteľne vyzerajúci Západ sa zrazu dostal na dosah ruky, ba dokonca nám ponúka príležitosť pridať sa, spojiť sa na základe rovnosti a vzájomných výhod.

 "Západ" v tomto prípade predstavuje Európska únia, ktorá s pätnástimi členskými štátmi a 374 miliónovým obyvateľstvom, je svetovo najvýznamnejším a najbohatším jednotným trhom. Tovar, kapitál, pracovná sila a služby bez obmedzenia spočívajú na voľnom prúdení, na novom Európskom demokratickom zriadení, a na štátnych trhovo hospodárskych jednotkách, ktoré čoraz radšej pokračujú k smeru spojenia. To nesymbolizuje len medzi štátmi zaniknuté hranice, ale spoločná práca Európskej Únie v čoraz rozšírenejšej sa škále. Spoločná inštitučná sústava, spoločné platidlo, zladená hospodárska politika a zjednocujúca sa zahraničná a bezpečnostná politika na 50 rokov dopredu tvoria predpoklad dobrého rozvoja. Počas 50. rokov sa realizovala bezvojnová a bez konfliktová myšlienka Európy a budujúci sa "Európsky dom", zabezpečil pre bývajúcich na západnej strane kontinentu stabilitu a blahobyt.. Prirodzene intenzívny blahobyt a stabilita ešte neznamená to, že Európska únia je bezchybná, je dokonalá organizácia, a že zoskupené štáty by sa nemuseli zaoberať s hospodárskymi a politickými problémami. Spoločná inštitučná sústava je však schopná reagovať na problémy, a stále obnovovanou politikou dať odpoveď na každú výzvu. Európska únia je popritom aj hospodárskym obrom, a vďaka 15 členským štátom v spolku dosahuje 8350 miliárd dolára ročný národný celkový výnos. Vedľa Severnej Ameriky a Východnej Ázie je tretím najdôležitejším a najväčším hospodárskym regiónom na svete, a každou aktivitou aj túto svoju rolu v ďalšom desaťročí zachová.

 V svetle týchto údajov ani zďaleka nie je prekvapujúce, že z radov východných európskych štátov, a medzi nimi aj naše Slovensko - náš domov, by sa chceli čo najskôr pripojiť k únii. Spojenci sa môžu stať súčasťou obrovského a liberálneho vnútorného trhu, majú snahu podieľať sa na organizácii spoločného rozpočtu, pripojiť sa na tendenčné počty, a pravdaže nie je zanedbateľné ani členstvo v elitnom klube a tým získaná medzinárodná členská prestíž. Nesmie sa zabudnúť ani na dôveru investičných klientov. Prirodzene bruselská komisia vytyčuje tvrdé podmienky voči štátom túžiacich pripojiť sa do únie. Spojencov však je ochotná finančne podporovať. Už v uplynulých rokoch pomohla 100 miliónovým eur štátom Východnej Európy, a v nastávajúcom období použije na podporovanie pridružených štátov použije 3,1 miliárd eur ročne.

 To že v Bruseli vážne pomýšľajú na rozšírenie únie, hovorí aj tá realita, že vedúci pätnástich členských štátov v marci tohto roku na Berlinskom stretnutí na najvyššej úrovni odsúhlasili na nastávajúcich 7 rokov pre novo nastupujúce štáty 45 miliárd eur. Po zatvorení atómových elektrární by Slovensko toto mohlo využiť. Odstavenie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach v roku 2008 by štátny rozpočet zaťažilo výdavkom štyroch miliárd korún. Blok V1 by podľa odborníkov mohol bezpečne pracovať do roku 2015. Európska únia sa však dožaduje čo najskoršieho odstavenia V1. Európska únia nepripúšťa v žiadnom ohľade prevádzkovanie V1-ky po roku 2010. Uzavretie bloku medzi rokmi 2008 až 2010 ohrozuje normy zamorenia ovzdušia prijaté na Kiotskej konferencii. Štáty ktoré chcú vstúpiť do Európskej únie sa posudzujú podľa vlastných výsledkov, ktoré dosiahli za posledné roky. Preto ani pre Slovensko nie je jedno ako nás posudzujú okolité štáty v energetickej politike. Hospodárska a politická vyspelosť krajín a prebratie právnych noriem bude mierkou. Preto záleží od jednotlivých štátov, ich politického vedenia, kedy budú pripravené na vstup do únie. Slovensko nepatrí do prvej skupiny krajín, to však neznamená, že najneskôr do roku 2008 nebude prijaté do Európskej únie. Slovensko je momentálne v hospodárskej oblasti posudzované podľa indexu 2000 na 74. mieste. V porovnaní s minulým rokom sa zlepšilo z 3,10 na index 3,00 a zmiernilo sa aj posudzovanie, že nie je v každej oblasti slobodným štátom. V porovnaní, Česko je na 22. mieste, Maďarsko na 41. a Poľsko na 53. mieste zo 161 štátov, ktoré sa dopracovali k slobodnému hospodárstvu. Slovensko sa porovnávalo s Mexikom a Tunisom. Slovensko dosiahlo najlepší výsledok v peňažnej politike, s počtom bodov dva, fiškálnu zaťaženosť vlády zároveň hodnotili počtom bodov štyri. V ostatných kategóriách sme dosiahli počet bodov tri. Podľa prieskumu je najbohatším hospodárskym regiónom aj naďalej Severná Amerika a Európa, kde sa podarilo udržať infláciu. Severnej Amerike a Európskym štátom sa podarilo na 50 % udržať pod šiestimi percentami inflačnú hodnotu, a keď k tomuto priestranstvu chceme patriť, tak aj na Slovensku treba čo najneskôr spraviť prvý krok . K tomuto však potrebujeme od súčasnej vlády reformnú politiku. Bez toho je rýchle prevzatie právnických zákonov únie nepredstaviteľné, ako príprava obyvateľských, hospodárskych sfér na premenu súvisiacu s členstvom v Európskej Únii. Pre zahraničných podnikateľov zároveň značnú príťažlivosť znamená aj relatívne lacná pracovná sila. Kým v štátoch Európskej Únie v priemere na jednu hodinu platia zamestnancom 15,1 dolára , v Maďarsku je to len 1,9 dolára, v Poľsku 1,4 dolára, a u nás na Slovensku je to zatiaľ len 1,2 dolára.

 Slovenská pracovná sila sa napriek lacnej pracovnej sile vyznačuje kvalitou. Nedávno vykonaným medzinárodným porovnaním z 59 štátov sme skončili na 25. mieste v používaní firemných internetov. Druhé miesto sme obsadili v ohľade pripravenosti študentov z matematických a fyzikálnych vedomostí, kde Slovensko predbehol len Singapúr. Pripravenosti domáceho obyvateľstva môže dopomôcť aj program Infovek, ktorý sa nedávno oficiálne spustil, v prvej fáze na 77 základných a stredných škôl, a bola zakúpená informačná a počítačová technika za 20 miliónov Sk. V nasledujúcich 6-tich rokoch to bude v ďalších 3500 školách, čo v predbežných výpočtoch bude stáť 1 miliardu Sk. V budúcnosti by mali vzniknúť také webovské stránky, ktoré by mohli použiť vyučujúci pri výučbe. Momentálne sa pracuje v spolupráci s vedúcim Prírodovedeckej Fakulty Univerzity Komenského na vypracovaní webovských stránok z biológie, chémie, matematiky a informatiky. Je smutné že telekomunikácie nie sú schopné zabezpečiť to, čo urobili obchodné firmy. Nie sú ochotné poskytnúť zvýhodnené ceny na školách. A tak spojenie škôl internetom bude stáť na budúci rok 12 miliónov. Keď sa nič neurobí s kvalitou vyučovania informatiky, tak aj po prijatí do Európskej Únie nebudeme schopný patrične obstáť v Európe, pretože obyvateľstvo nebude pripravené na využitie moderných technológii. Pre zahraničných podnikateľov sú dôležité kritériá, ako rozsiahlosť podnikateľských aktivít a rozvoj infraštruktúry, no v týchto kritériách zaberáme miesto medzi poslednými 10-timi. Preto je veľmi dôležitá politická a hospodárska stabilita, respektívne jej nastolenie. Bez toho by v budúcnosti prišli len nepatrné zahraničné investície.

 Sme náchylní úspechy krátkodobých politických cieľov obetovať za lepšie dlhodobé ciele. Analytici už dopredu upozorňujú na budúcoročný vládny rozpočet. V príjmovej oblasti na prehodnotenie a vo výdavkovej na podcenenie. Podľa kritikov neberie ohľad na predpoveď hospodárskych ukazovateľov ani na momentálnu situáciu, veď na budúcoročnú predpoveď 10-11%-nej inflácie už tohtoročná prekročila 14%. Podľa kritikov ani na budúci rok sa nedá očakávať zlepšenie. Takisto predpovedajú 16-17%-nú nezamestnanosť, ktorá by bola ešte veľmi ružovou predpoveďou, pri momentálnej hospodárskej a finančnej situácii podnikov. Pre mladé rodiny je dôležitá otázka bytov. Kým na Slovensku pomer prenájmu je medzi 11-12%, v ostatných štátoch dosahuje aj 40%. Pritom sociálne postavenie bývajúcich je také, že len 50% nepotrebuje žiadnu sociálnu pomoc. Práve regulácia nájomného spôsobuje, že súkromný kapitál nie je dostatočne motivovaný na výstavbe bytov. Stavbárov neinšpiruje ani prílišná právna bezpečnosť a ochrana nájomníkov, čo spôsobuje že nie je možné sankcionovať neplatičov. Riešenie problémov, hlavne mladých rodín v budúcom tisícročí je v rukách vlády. Keď v nasledujúcich rokoch nepostavíme na nohy zlú hospodársku situáciu krajiny, neurobíme konkurencieschopné podniky a keď sa nám nepodarí presvedčiť obyvateľov o výhodách vstupu do Európskej únie, tak budeme mať malý predpoklad na vstup.

 Bolo by dobré, keby sa naše politické elity prestali utápať v každodennom hádaní sa o moc a venovali zvýšenú pozornosť našej budúcnosti, t.j. správnemu odhadnutiu dlhodobých cieľov, a ich uskutočneniu. Vstup do Európskej únie je jedinečná možnosť v našich dejinách, ktorú nesmieme premeškať, lebo je možné, že ďalšia možnosť nebude. Zmeškanie "Vlaku únie" by znova zastavilo rozvoj našej krajiny, obrazne povedané Slovensko by bolo naďalej na vedľajšej koľaji, nezávisle od toho, že kalendáre označujú už tretie tisícročie.

Margareta Sedláková

<<...vissza a tartalomhoz...>>